Geografia

- zemepisná poloha

Geografickú polohu určujú súradnice 19 stupňov 21 minút v. z. d. a 48 stupňov 13 minút s. z. š.
Severne od Veľkého Krtíša sa nachádza druhé mestské sídlo okresu, Modrý Kameň so starobylým hradom. Sídlom okresu bol v rokoch 1923 - 1960.
Smerom na východ vo vzdialenosti asi 7 km sa nachádza obec Pôtor a asi 2 km smerom na juh samostatná obec Malý Krtíš. Juhozápadne od Veľkého Krtíša leží obec Dolné Plachtince. Katastrálne hranice medzi Veľkým Krtíšom, Plachtincami a Dačovým Lomom boli v minulosti hranicou dvoch historických regiónov, Novohradu a Hontu.
Poloha mesta Veľký Krtíš je z komunikačného hľadiska výhodná. Nachádza sa na trase Lučenec - Zvolen - Levice. Od štátnej hranice s Maďarskou republikou na juhu okresu, hraničného prechodu Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat, je mesto vzdialené 17 km.


- katastrálne územie mesta

1500,8721 ha, z toho je zastavaných plôch 171,6040 ha, vodné plochy 11,0639 ha, poľnohospodárska pôda 691,6971 ha, lesná pôda 497,3400 ha a ostatné plochy 129,1671 ha.


- vodstvo

Územie okresu patrí do povodia Ipľa. Rieka Ipeľ tvorí južnú hranicu okresu Veľký Krtíš a súčasne je hraničným tokom s Maďarskou republikou Najväčšími postrannými prítokmi Ipľa sú: Tisovník, Stracinský potok, Čebovský potok, Veľký potok, Krtíšsky potok /Krtíš/ a Stará rieka.
Krtíš ako jeden z väčších pravostranných prítokov Ipľa má dve zdrojnice, a to Krtíšok a Riečku, spájajúce sa južne od Modrého Kameňa,
Krtíš priberá z ľavej strany Medokýšny potok a z pravej Plachtinský potok, Plocha povodia predstavuje 238,79 km2 a tečie v dĺžke 36,5 km. Od prameňa po Malý Krtíš tečie v úzkom údolí.
Od polovice Veľkého Krtíša je potok upravený v dĺžke 825 metrov. Dno je 4 m široké a svahy opevnené prefabrikátmi.
Na hornom toku má Krtíš bystrinný chrakter, v dolnej časti koryto Krtíša sa rozširuje asi na 5 m s hĺbkou 1-2 m. Ústí pri Selešťanoch do Ipľa.
Kvalita vody v Krtíšskom potoku sa vylepšila vybudovaním novej čističky. .


- podnebie

priemerná teplota v stupňoch C:

Veterné pomery: Veľký Krtíš patrí do mierne teplej až teplej oblasti s mierne suchou a miernou zimou.


- rastlinstvo

V katastrálnom území Veľký Krtíš prevládajú hnedé pôdy, ktoré sa vyvinuli na nekarbonátovom pôdnom substráte a na tieto pôdne typy sa viaže lesné spoločenstvo a rastlinstvo.
Dominantnou drevinou je agát biely , ktorý síce nie je pôvodnou drevinou, ale pri svojej agresivite v podmienkach nášho územia získal svoje domovské právo. Okrem drevoprodukčnej a pôdoochrannej funkcie je dôležitý pre včelárstvo.
Ďalším prevládajúcim druhom je dub cerový a dub zimný. Z listnáčov sa vyskytuje aj hrab obyčajný. Ihličnaté dreviny sú zastúpené borovicou obyčajnou /sosnou/, smrekom štíhlym a borovicou čiernou. Ostatné dreviny ako buk lesný, jaseň štíhly, javor mliečny, javor horský, vŕba, osika, lipa malolistá, jelša lepkavá, topole a smrekovec opadavý zaberajú nepatrné plochy.
V lesných porastoch sa na našom území ojedinele vyskytuje čerešňa vtáčia, orech čierny, baza čierna, dub letný a hruška obyčajná.
Porast lesných porastov a okrajový ochranný plášť tvoria kroviny zložené z trnky obyčajnej, ruže šípovej, vtáčieho zobu obyčajného, bršlenu európskeho, borievky obyčajnej a hlohu obyčajného.