Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

SERIÁL o histórii Veľkého Krtíša od 1969

I. ČASŤ

Nové sídliská a rast mesta Veľký Krtíš od roku 1968

II. ČASŤ

Rozvoj miestneho priemyslu a služieb, školstva a sociálnych zariadení od roku 1968

III. ČASŤ

BANÍCTVO

IV. ČASŤ

ŠKOLSTVO

V. ČASŤ

VINOHRADNÍCTVO

Všeobecne sa vie, že pestovanie viniča v našej oblasti má starú a dávnu tradíciu. Podľa písomných zmienok sa vinohradníctvo v Modrokamenskej oblasti traduje už do 13. storočia a zahŕňa v podstate južné časti okresov Veľký Krtíš, Zvolen, Lučenec a Rimavská Sobota.

Pre zaujímavosť a ilustráciu uvádzame, že v roku 1551 sa vo Veľkom Krtíši urodilo 342 okovov vína vo vinohradoch poddaných roľníkov (1 okov = 64 holieb = približne 54 l).

Zaujímavé je i správa o rozlohe vinohradov vo Veľkom Krtíši v minulosti. Plocha vtedajších viníc sa uvádzala v kopáčoch. 1 kopáč predstavoval rozlohu pôdy, ktorú jeden dospelý človek okopal za jeden deň, t.j. asi 70 štvorcových siah, čo v priemere znamená 2,52 árov. V roku 1696 bolo vo Veľkom Krtíši 50 kopáčov vinohradov, a v roku 1769 90 kopáčov.

Podrobnejšie informácie o vinohradníctve nachádzame až v 19. storočí, keď po zrušení poddanstva nastáva rozvoj vinohradníctva na celom našom území.  Štatistiky z tých čias udávajú, že v Novohradskej a Hontianskej župe bolo vysadených 20 000 katastrálnych jutár viníc s priemerným ročným výnosom 400 000 okovov vína. Naši predkovia veľmi skoro pochopili, že pestovanie viniča prináša nie bezvýznamný ekonomický efekt – víno bolo totiž výborným a istým obchodným artiklom.

Starí pamätníci uvádzajú, že  na svahoch po obidvoch stranách Krtíšskeho potoka sa začiatkom nášho storočia pestoval vinič približne na ploche 34 hektárov. Pestovali sa tu ušľachtilé odrody viniča: Ezerjó (dnes sa už nepestuje), Chrupka - biela i modrá, Štefanské (Portugal) – modrá odroda, Leánka, Šárka Margit, Vlašský rizling, Smirnaj(s) – prinášal kilogramové strapce, Kadarka, Oporta, Dinka, či stolové sorty Slamkamenska, Izabela, Muškát žltý, Muškát Ottonel. Išlo prevažne o biele sorty hrozna.

Ale rozkvet vinohradníctva zastihlo aj veľmi nepriaznivé obdobie. Rozšírenie fyloxéry do Európy koncom 19. storočia malo katastrofálne následky. Fyloxéra v rokoch 1888 – 1890 i vo Veľkom Krtíši zničila všetky miestne vinice. Opatrenia štátu na obnovu vinohradov boli síce radikálne, ale napriek všetkému málo účinné. Štát napríklad financoval vstrekovanie sírouhlíka do pôdy pomocou injekcií, organizoval následnú osvetu o štepení do amerických podpníkov, dodával zdravé štepy, ale najviac sa propagovalo hlboké prekopávanie vinohradov.  Len postupne sa začali obnovovať výsadby viniča.

Vo Veľkom Krtíši sa traduje, že okolo roku 1900 sa zavádzali nové sorty štepeného za zelena do odolných amerických podpníkov.

Začiatkom 60tych rokov v zmysle poľnohospodárskej politiky vtedajšej vlády bolo rozhodnuté obnoviť vinohradnícke tradície Modrokamenského regiónu. A tak už v roku 1962 sa vysadilo prvých 5 hektárov ušľachtilého viniča v odrodovej skúšobni ÚKSUP v Dolných Plachtinciach a v JRD Vinica.

Na spomínanú neľahkú a zložitú úlohu bolo potrebné založiť organizáciu, ktorá by budovala nové vinohrady a intenzívne ovocné sady v južnej časti vtedajšieho okresu Lučenec. Stalo sa ňou Melioračné družstvo Vinohrad, založené 8. januára 1964 vo Veľkom Krtíši. Ako sa neskôr ukázalo, okres Veľký Krtíš sa tak stal ťažiskom rozvoja vinohradníctva v Mokrokamenskej vinohradníckej oblasti.

Hlavnou náplňou činnosti družstva bolo zakladanie nových moderných vinohradov a ovocných sadov.

1. januára 1977 sa Melioračné družstvo Vinohrad zlúčilo do spoločného poľnohospodárskeho podniku pod názvom Agrostav.

Paralelne s rozvojom vinohradníctva sa budoval aj výskum a škôlkárska výroba. Komplexný výskumný ústav vinohradnícky a vinársky vo Veľkom Krtíš mal k dispozícii výmeru 25 ha, z toho na 13 ha bol vysadený množiteľský materiál, na ktorom sa vykonáva udržovacie šľachtenie, pritom určitá rozloha bola určená aj na nové šľachtenie.

Od roku 1964 sa začala nová etapa v pestovaní hrozna, a to veľkoplošne v podmienkach Štátneho majetku (ŠM) Veľký Krtíš. Štát vtedy podporoval rozvoj vinohradníctva výhodnými dotáciami od 50 do 100 percent.

Prudký rozvoj vinohradníctva v našom regióne si zákonite vyžiadal výstavbu Vinárskych závodov vo Veľkom Krtíši. Bola to jedna z prvých prevádzok. Vytvorili sa lepšie podmienky v dosahovaní kvality vín a zlepšila sa aj operatívnosť kvality vín a operatívnosť v nákupe hrozna. Výstavba I. etapy závodu sa začala v roku 1970, jej kolaudácia sa uskutočnila o tri roky neskôr. V tom čase v prevádzke pracovalo 10 zamestnancov, ktorí spracovali v lisovni 5 000 ton hrozna. Keď čoskoro skladovacia kapacita pivnice – 30 000 hl vína – prestala stačiť, pristúpilo sa v roku 1976 k výstavbe II. etapy závodu. Spracovateľská kapacita prevádzky stúpla  na 10 000 ton hrozna. V roku 1980 sa v našom regióne pestovalo asi 20 odrôd štandardných kultivarov viniča. V roku 1991 sa Vinárske závody Veľký Krtíš osamostatnili a vytvorili samostatný štátny podnik Movino.

Odborníci i znalci oceňujú na našich vínach predovšetkým ich korenistú  chuť i vyšší obsah kyselín, ktoré udržiavajú vína dlhodobo svieže.


 

50. Výročie mesta a okresu Veľký Krtíš

 

Historická FOTOGALÉRIA


 
Termíny odberu krvi na rok 2019 Termíny odberu krvi na rok 2019.pdf (465 kB)

dnes je: 20.5.2019

meniny má: Bernard

Ste spokojní s prácou MsÚ?
 
 
28777

 
 
 
15029

 
webygroup
English version
Magyar verzió
ÚvodÚvodná stránka