Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

SERIÁL o histórii Veľkého Krtíša od 1969

I. ČASŤ

Nové sídliská a rast mesta Veľký Krtíš od roku 1968

V roku 1968 domová správa spravovala 39 domov, z toho 36 obytných blokov s 869 bytovými jednotkami.

V meste bolo len sedem 4-izbových bytov s ústredným kúrením, stodvadsaťštyri 3-izbových bytov, 671 2-izbových bytov, 45 1-izbových bytov a 22 garsoniek. Celkom bolo v meste Veľký Krtíš 308 domov s 1156 bytmi.

Vytvorením nového okresu sa obnovili zámery na vybudovanie mesta pre viac ako 10.000 obyvateľov a tak sa začali projekčné prípravy výstavby satelitných sídlisk Juh, Sted I, Stred II a Viničky.

V roku 1970 boli odovzdané prvé dva obytné domy na sídlisku Juh. Mali po 16 3-izbových bytov a patrili novozaloženému Stavebnému bytovému družstvu. Celý komplex sídliska Juh pozostával z technického pavilónu a kotolne domovej správy, 3 trojposchodových blokov a 3 jedenásťposchodových blokov, tzv. vežiakov.

Prvý výškový dom so 44 bytmi bol odovzdaný v septembri 1971. Spolu bolo na sídlisku Juh postavených 294 bytov.

Vo výstavbe domov sa tiež začali uplatňovať nové postupy a materiály. Na rozdiel od predchádzajúcich tehlových domov sa v roku 1968 stavali výlučne panelové domy s plochými strechami.

V rámci individuálnej bytovej výstavby vznikli nové štvrte s rodinnými domami. Najskôr na Lučeneckej ulici a po roku 1968 aj na Okružnej a Mikszátovej ulici. Spojili sa tým dva dovtedy samostatne sa vyvíjajúce architektonické celky – dedina a banícke mestečko. 

V rokoch 1984 – 1987 stavali novú slobodáreň Bane Dolina pre 96 osôb. Tzv. stará slobodáreň č. 4 (na Nemocničnej ulici) poskytla priestory pre rôzne inštitúcie, súkromné predajne a zariadenia. Zriadená tu bola aj jedna z prvých súkromných lekární.

V priestoroch polikliniky postavenej v rokoch 1979 – 1989 a zdravotného sídliska Stred I sú zväčša už privátne ordinácie lekárov.

Prestavbou nemocnice bola rozšírená jej pôvodná kapacita z 225 na 276 postelí.

Sídliská Stred I a Stred II boli postavené v rokoch 1972 – 1988.

V rokoch 1985 – 1989 sa stavalo sídlisko Viničky.

Do roku 1990 boli dokončené obytné domy na Železničnej a Novohradskej ulici. Ďalšie sídlisko pre 7.000 obyvateľov nazvané Horné lúky za potokom a novou cestou na dolnom konci dediny sa malo začať stavať v roku 1990.

Súčasne s výstavbou sídlisk sa rozširovala aj obchodná sieť o nákupné strediská s predajňami potravín, mäsa, zeleniny a iného v domácnostiach potrebného tovaru. Obchodný dom Jednoty SD začali stavať v roku 1975.

K vybavenosti a plnohodnotnému životu obyvateľov mesta patrili aj stavby kultúrnych a športových zariadení, z ktorých sa mnohé stavali svojpomocne. V akcii Z postavili takto v rokoch 1968 – 1975 tribúnu TJ Baník. V rokoch 1984 – 1985 postavili v akcii Z dve viacúčelové športové haly a v roku 1985 začali s plánovanými nákladmi 26 miliónov Kčs stavať modernú krytú plaváreň. Finančne a technologicky náročné dielo v hodnote viac ako 43,6 milióna korún dokončil stavebný podnik Agrostav pre Mestský úrad v roku 1994.

V roku 1969 pri príležitosti 150. výročia narodenia najvýznamnejšej osobnosti mesta bola na hlavnej ulici odhalená busta s pamätníkom Augusta Horislava Škultétyho.

V roku 1977 bol inštalovaný tank T-34 ako pamätník oslobodenia a konca II. svetovej vojny

Pripomínal  tragické augustové udalosti roku 1968.

V roku 1969 MsNV prevzal do správy a majetku mesta od Bane Dolina kino Baník, amfiteáter a knižnicu. Od roku 1969 sa nedarilo získať prostriedky na dokončenie rozostavaného stánku kultúry. Až v roku 1974 bol Dom kultúry s veľkou pomocou brigádnikov dokončený.

Kino Baník bolo asanované a nové kino bolo zriadené v Dome kultúry.

Od roku 1951 Veľký Krtíš zmenil svoju podobu. Prechodne, v roku 1971, sa zlúčil s Malým Krtíšom a v roku 1976 administratívne aj s Malými a Veľkými Stracinami. V roku 1992 sa tieto tri obce rozhodli samostatne starať o svoje veci a rozvoj a tak sa osamostatnili.

Brigády organizovali Národné výbory v čase osobného voľna občanov a cez soboty ako mimoriadne formy pracovnej iniciatívy bez nároku na odmenu. Väčšina obyvateľov mesta mala záujem na dokončení škôl či iných potrebných inštitúcií, ako aj na úprave a skultúrnení sídlisk. Neodmietali pracovať pre svoje mesto, svoj domov. Vďaka brigádam sa ľudia aj bližšie spoznávali, mizla anonymita sídlisk. Starí Krtíšania hovoria, že tu žili ako jedna veľká rodina.

 

Zdroj:                                                                
Veľký Krtíš, História a súčasnosť mesta, 1997


 

ČASŤ II.

Rozvoj miestneho priemyslu a služieb, školstva a sociálnych zariadení od roku 1968

K 6.12. 1968 žilo vo Veľkom Krtíši 4534 obyvateľov, z toho 3434 na sídlisku a 1100 v obci.
Podľa zamestnania v poľnohospodárstve pracovalo 200 osôb, v priemysle 750 a 1150 boli ostatní zamestnanci. Zriadením okresu sa pre Veľký Krtíš začalo obdobie najdynamickejšie.
Novozriadený okres dostal vo forme dotácie na rozvoj 29,5 milióna Kčs. Z týchto peňazí bolo 12,4 mil. určených na investičný rozvoj a 17,1 mil. na neinvestičné náklady.
Z investičných prostriedkov mala byť riešená výstavba bytov vo Veľkom Krtíši, Modrom Kameni a Hrušove. Ďalej dom služieb, stomatologické oddelenie OÚNZ, viacúčelová budova pre MsNV a niektoré okresné orgány, autobusová stanica, výstavba výrobnej haly textilného závodu a rôzne vybavenia pre zdravotníctvo, školstvo, technické služby a podobne.
Spriemyselnenie okresu narážalo na rôzne, predchádzajúcim vývojom zapríčinené, ťažkosti.  Pri nedostatku prírodných surovín a zdrojov nebolo jednoduché nájsť investora a zabezpečiť pracovné príležitosti pre viac ako 7000 nevyužitých pracovných síl. Rokovania komisie a funkcionárov ONV a MsNV s nádejnými investormi stroskotali na zlej komunikačnej prístupnosti.  Okres bol bez vyhovujúceho spojenia, vybudovaná železničná trať po Malé Straciny prechádzala územím Maďarska.
Po okupácii v roku 1968 ostali veľmi zničené cesty, do ktorých sa investovali veľké finančné prostriedky.  V zlom stave boli štátne cesty smerom na Levice, Lučenec a Zvolen. Úspešne sa našťastie skončili rokovania s podnikmi LIAZ a ČSAO, ktoré dali základy pre strojárenský priemysel. A taktiež s podnikmi TESLA a BUČINA, vďaka čomu sa začal aj rozvoj elektrotechnického a drevárskeho priemyslu.
Napriek tomu, že okres mal poľnohospodársky charakter, potravinársky priemysel sa tu nerozvíjal. Zásobovanie baníckeho mesta mäsom a ďalším bežným potravinárskym tovarom bolo často príčinou nespokojnosti jeho obyvateľov. Okresné mesto bolo dokonca zle zásobované aj chlebom (po požiari pekárne v roku 1964 bola celá výroba prenesená do Lučenca). Mäso, mlieko, obilie, ovocie, hrozno a ostatné poľnohospodárske produkty vyrábané a dopestované na území okresu sa na ďalšie spracovanie vyvážali do Lučenca, Zvolena a ďalších miest. Priemyselné závody na spracovanie poľnohospodárskej produkcie v okrese vybudované neboli. Až po roku 1968 sa veci pohli a to aj výstavbou vinárskych závodov vo Veľkom Krtíši. V roku 1978 bol do užívania odovzdaný sanitný bitúnok Mäsopriemyslu a začal sa stavať moderný mliekárenský závod.
Podporiť rozvoj miestneho priemyslu mala výroba obkladačiek Lovodur zo suroviny nachádzajúcej sa neďaleko Domu dôchodcov. Plénum MsNV splnomocnilo vynálezcu z Prahy zastupovať MsNV pri nákupe strojového zariadenia s predpokladanými nákladmi 2 milióny Kčs pre výrobnú halu. Z neoverených prameňov je informácia, že vynálezca s peniazmi v 70. rokoch emigroval. Faktom je, že hala ostala nedokončená a dlho sa nevedelo čo s ňou. V roku 1981 tam podnik výroby a služieb zriadil tzv. skrutkáreň, dielne na výrobu drobného náradia a podobné výrobky.
V roku 1968 mal MsNV len niekoľko malých prevádzok – bufet, pílu a autoservis. 1. júna 1969 vznikli Technické služby mesta Veľký Krtíš, ktoré prevzali starostlivosť o údržbu parkov, zelene, čistotu a hygienu mesta.  Mnohým návštevníkom sa Veľký Krtíš napriek stereotypu stavieb páčil práve kvôli zeleni a kvetom na hlavnej ulici.

K prvým stavbám vo Veľkom Krtíši po vzniku okresu patrili:

  • autobusové nástupište
  • dom služieb
  • administratívna budova MsNV
  • stomatologické oddelenie OÚNZ.

1. septembra 1968 bola odovzdaná stavba 28 triednej základnej školy na Komenského ulici.
K objektom slúžiacim sociálnym účelom patril aj Dom dôchodcov pre 132 osôb, postavený v rokoch 1974 až 1981.

Zdroj:                                                                
Veľký Krtíš, História a súčasnosť mesta, 1997


 

Časť III.

BANÍCTVO

Záujem o banské podnikanie na našom území vznikol začiatkom 19. storočia, kedy sa datujú počiatky baníctva v celej oblasti terajšej veľkokrtíšskej Juhoslovenskej uhoľnej panvy a  v oblasti Šalgotarjánu na severe Maďarska. Podľa archívnych prameňov s ťažbou hnedého uhlia v okolí obce Veľký Krtíš začal Andrej Mešša v r. 1857.
Andreja Mešša je možné zaradiť k priekopníkom banského podnikania na Slovensku. Vo Veľkom Krtíši sa skutočne usiloval vybudovať moderné, zariadením vybavené bane. Bolo to v dobe, ktorá nebola priaznivá pre rozvíjanie priemyslu, zvlášť na území Slovenska. Ako národne sa prejavujúci Slovák a evanjelik narážal na mnohé neprekonateľné prekážky a nedosiahol podporu od štátu. Okrem finančných ťažkostí, ktoré sprevádzali podnikateľov, neboli zriedkavosťou ani rôzne banské nešťastia, pri ktorých dochádzalo aj k smrteľným úrazom.
Po roku 1918 pribudli aj ťažkosti s dopravou vyťaženého uhlia, ktorá aj predtým bola jednou z hlavných prekážok rozvoja banského podnikania v oblasti Veľkého Krtíša. Uhlie na vozoch dopravovali po najbližšiu železnicu v Balašských Ďarmotách. Po roku 1919 bola baňa dlhšie obdobie mimo prevádzky.
V období I. Slovenskej republiky, v rokoch 1939 – 1944 nedošlo k obnoveniu baní vo Veľkom Krtíši. K rozvoju baníctva došlo až po prvých priaznivých výsledkoch geologického prieskumu, ktorý 17. júla 1946 v Malých Zlievcach začal Ing. Vsevolod Čechovič, CSc. Geologickým prieskumom sa začala etapa systematického a konečne plánovitého postupu a rozvoja banského podnikania na území terajšieho okresu Veľký Krtíš. Uhlie sa stalo pre život krajiny dôležitou, potrebnou surovinou a náklady na jeho dobývanie znášal v plnom rozsahu štát. Profesia baníka bola dokonca v päťdesiatych rokoch povýšená nad iné, vyjadrená dobove podfarbeným heslom „Ja som baník, kto je viac“. V septembri 1949 sa prvý krát oslavoval Deň baníkov na Slatinke, kde sa začalo budovať druhé centrum závodu. Reálnou sa stala výstavba banského závodu s ťažkou 1000 až 2000 ton denne.
V októbri 1950 sa začalo raziť v závode Slatinka a aj v úpadnici v osade Bukovec. Neskôr otvorili aj ďalšiu úpadnicu Slatinka II. Podľa pôvodných plánov okrajovými závodmi mali byť Háj, Slatinka, Bukovec a Dolina pri Veľkom Krtíši. Problémom však bola stále doprava vyťaženého uhlia. Náklady na prepravu automobilmi po železnicu v Lučenci boli príliš vysoké. 20. júna 1950 sa uzavrela dohoda s Maďarskou republikou na prepravu uhlia cez jej územie, do stanice v Lučenci a napojenie 14 km úseku železničnej trate v Nógrádszakále a na obec Malé Straciny. To nakoniec aj rozhodlo o stavbe centrálneho závodu Dolina na rozhraní katastrov obcí Malé Straciny a Veľký Krtíš. S výstavbou banských závodov sa riešila aj otázka pracovných síl, ich kvalifikácia a zázemie pre život baníkov a ich rodín. Začala sa výstavba baníckych kolónií v Žihľave a v Slatinke pri Pôtri. Od roku 1951 sa rozbehla výstavba prvých účelových a obytných stavieb baníckeho mestečka vo Veľkom Krtíši, ktoré pamätníci dodnes nazývajú „Sídlisko“. Prvý vozík uhlia zo závodu Dolina vyšiel 28. júna 1958. Riadna prevádzka v závode Dolina začala 17. novembra 1962.
Začiatky baníctva v päťdesiatych rokoch sa veľmi nelíšili od predtým zaužívaného spôsobu ťažby uhlia. Prevládala ručná práca, chýbala mechanizácia. Až po elektrifikácii bolo možné využiť výkonnejšie technické zariadenia. Uhlie sa dobývalo trhacími prácami pilierovaním na zával, alebo plynulým páskovaním. Prevládalo stenovanie ručne s nassdením ťažkých hrablových dopravníkov. Šramovačky boli prvým pokusom o mechanizáciu dobývania uhlia v tunajších banských závodoch. Okrem mechanizácie aj odborné expertízy a pomoc pri budovaní banských stavieb vykonávali v tom čase inžinieri zo ZSSR. V rokoch 1965 – 1971 sa začala v závode Dolina zavádzať komplexná mechanizácia v dobývaní uhlia. V baniach pracovalo v roku 1959 už 1799 zamestnancov. Veľa baníkov prišlo z okolia Radzoviec v Lučeneckom okrese. V lete počet zamestnancov klesal, keďže išlo zväčša o ľudí, ktorí mali svoje malé hospodárstvo. Od polovice päťdesiatych rokov začali skúsenými predákmi vedené kolektívy súťažiť o najlepšie výsledky, k čomu ich okrem iného prinútili aj plánom zvyšované cieľové ukazovatele. Stimuláciou boli i finančné odmeny a ocenenia, udeľované na Deň baníkov. Ocenenia dostal aj závod – čestné uznanie ministerstva palív v roku 1955.
Začiatkom šesťdesiatych rokov postihla baníctvo stagnácia. Uvažovalo sa o zatvorení uhoľných baní na území okresu, ktorý stratil svoje samostatné dovtedajšie sídlo. Po roku 1968, kedy došlo k obnoveniu okresu so sídlom vo Veľkom Krtíši, sa situácia viac krát opakovala. Avšak vždy zavážili argumenty hospodárske a sociálne. Veľkokrtíšske uhlie bolo potrebnou surovinou najmä pre energetický priemysel.
V okrese bola  Baňa Dolina v tom čase (rok 1997) jedným z najväčších priemyselných podnikov. Uhlie znamenalo chlieb pre mnohé rodiny baníkov.


Vývoj ťažby uhlia
a počtu pracovníkov v Bani Dolina od roku 1968

ROK                                    1968  1970   1972   1974   1976   1980   1987   1990   1992

ŤAŽBA (v tis. t)                     706     716     773     839     931     979    1010   1030    597   

POČET PRACOVNÍKOV    1534   1454   1447   1482   1487   1737   1989   2026   1581



Zdroj:                                                                
Veľký Krtíš, História a súčasnosť mesta, 1997


 

IV. ČASŤ

Školstvo

Výstavbou baníckeho sídliska pre neďaleké Modrokamenské uhoľné bane východne od obce Veľký Krtíš sa začiatkom 50tych rokov začala písať ďalšia kapitola veľkokrtíšskeho školstva. Dve učebne miestnej školy v obci zákonite nemohli postačovať pre obec aj pre sídlisko. Preto nadriadené školské orgány začali hľadať vhodnú miestnosť pre školskú učebňu na novom sídlisku.
15. septembra 1952 bola vo Veľkom Krtíši slávnostne otvorená národná škola pre 1. – 5. ročník. Nová škola sa nachádzala v baníckom učilišti a neskôr aj v drevenom baraku na mieste dnešného tenisového ihriska TJ Elán. Škola bola spočiatku dvojtriedna. Riaditeľkou školy sa stala Anna Slezáková.
5. septembra 1955 bola otvorená Osemročná stredná škola vo Veľkom Krtíši. Jej prvým riaditeľom bol Michal Mázor. V samom začiatku svojej existencie mala škola 296 žiakov, 10 učiteľov a 2 vychovávateľky. Veľkou nevýhodou školy bol jej rozsiahly spádový obvod: Veľký Krtíš (obec), banícke sídlisko, osada Ďulov Dvor, obce Malý Krtíš, Pôtor, Žihľava, Horné a Dolné Strháre, Veľký Lom, Suché Brezovo a čiastočne Veľké a Malé Straciny.
Po dokončení baníckeho sídliska sa zákonite zvýšil aj počet jeho nových obyvateľov, a to najmä mladých rodín s deťmi. Preto sa v školskom roku 1961/1962 začalo vyučovať  na dve smeny.
V roku 1967, keď sa na sídlisku vo Veľkom Krtíši začal opäť hýbať stavebný ruch, jednou z prvých stavieb bola nová základná deväťročná škola (ZŠ na Komenského ulici).
Výstavba mesta však naďalej komplikovala situáciu v školstve. Stavby školských budov už nepostačovali a v sedemdesiatych rokoch sa opäť zavádzalo dvojsmenné vyučovanie.
Na ilustráciu príklad zo školského roku 1978/79:
„V 26-triednej škole na Komenského ulici bolo v 38 triedach 1310 žiakov, pôsobilo v nej 60 učiteľov a 8 vychovávateliek. Striedavé vyučovanie bolo v 22 triedach. Školská jedáleň mala kapacitu 120 žiakov a stravovalo sa v nej 780 stravníkov.“
Situácia sa na istý čas zlepšila začiatkom septembra 1979, keď sa základná škola na Komenského ulici rozdelila a časť žiakov odišla do novopostavenej (hoci takisto ešte nedokončenej) školy na dnešnom Škultétyho námestí.
K definitívnemu vyriešeniu uvedenej situácie došlo až začiatkom školského roku 1989/90, kedy sa otvorili brány 16-triednej základnej školy na ulici Ľ. Štúra. Jej prvým riaditeľom bol Jozef Pohánka.

OSOBITNÁ ZÁKLADNÁ ŠKOLA

Patrí medzi najmladšie školy na území nášho mesta. Je to škola so špeciálnou pedagogickou starostlivosťou. Jej brány sa otvorili 3. septembra 1990 na hornom poschodí bloku č. 31 (Nemocničná ulica) ako osobitnej ZŠ pre 1. až 4. ročník – výlučne pre deti z mesta Veľký Krtíš. Riaditeľkou školy sa stala Jolana Kováčová. Škola sa rozrastala a v školskom roku 1993/94 už bola plnoorganizovaná.

STREDNÉ ŠKOLY VO VEĽKOM KRTÍŠI

GYMNÁZIUM A. H. ŠKULTÉTYHO

V medzivojnovom období na území nášho okresu neexistovala ani jedna stredná škola s maturitou. Deti, ktoré chceli študovať, odchádzali do Lučenca, do Šiah, alebo do Zvolena. Po 2. svet. vojne dochádza k zmenám v školskej politike. V intenciách uznesenia Krajského národného výboru v B. Bystrici, aby v každom okrese bola škola s maturitou, sa 1. septembra 1954 otvorili brány Jedenásťročnej strednej školy (JSŠ) v Modrom Kameni pod spoločným riaditeľstvom s osemročnou školou. Jej prvým riaditeľom bol Pavol Javor.  Štúdium na JSŠ trvalo tri roky a bolo bezplatné, čím sa umožnilo nadobudnúť úplné stredoškolské vzdelanie i deťom z najširších spoločenských vrstiev, otvárajúc im tak cestu aj k vysokoškolskému štúdiu.
V roku 1960 sa JSŠ premenovala na strednú všeobecno-vzdelávaciu školu (SVŠ) a v roku 1969 bola pretransformovaná na gymnázium, v ktorom sa vyučovací cyklus predĺžil na 4 roky. Od 1. septembra 1969 sa SVŠ a novovzniknuté gymnázium presťahovali z Modrého Kameňa do budovy po ZDŠ vo Veľkom Krtíši. Jej riaditeľom bol vtedy Ján Černík. Do roku 1990 mala škola každoročne v štyroch ročníkoch 8 tried s priemerným počtom 240 žiakov a 17 vyučujúcich. Potom sa situácia začala veľmi prudko meniť a otvárali sa už 3 triedy v 1. ročníku.

Sociálno – právna akadémia

V školskom roku 1993/94 bola zriadená pri miestnom gymnáziu nová stredná škola, zatiaľ jediná na Slovensku, Sociálno – právna akadémia vo Veľkom Krtíši. Šlo o dvojročné kvalifikačné pomaturitné štúdium v dennej forme, v štúdiu popri zamestnaní, aj v externej forme. O štúdium bol veľký záujem študentov nielen z nášho okresu, ale aj z celého Slovenska. Nachádzala sa v budove gymnázia.

Stredné odborné učilište a učňovské školy

Počiatky učňovského školstva vo Veľkom Krtíši súvisia s rozvojom ťažby hnedého uhlia a spadajú na začiatok 50tych rokov. Prví banícki učni prišli do Veľkého Krtíša 1. septembra 1950 do vtedy jedinej a ešte nedokončenej budovy na baníckom sídlisku (dnešný okresný úrad). Prvým riaditeľom školy bol Ján Kuchár. V začiatkoch mala škola cca 90 – 100 učňov, ktorí sa učili v trojročnom učebnom odbore baník pre dobývanie uhlia. Škola bola v júni 1954 zrušená.
Učňovská škola pre iné robotnícke povolania v našom regióne vznikla 1. septembra 1971, a to v Modrom Kameni v novopostavenej budove okresného stavebného podniku. Názov školy sa zmenil na SOU. Škola ešte sídlila v Modrom Kameni, ale organizačne už prešla pod spoločné riaditeľstvo s Gymnáziom vo Veľkom Krtíši. Zariadenie malo v uvedenom roku 361 žiakov a 17 vyučujúcich.
1. septembra 1980 sa škola premenovala na stredné odborné učilište strojárske (SOUS), organizačne sa odčlenila od gymnázia a vytvorilo sa samostatné riaditeľstvo. Teoretické predmety sa vyučovali v budove gymnázia a praktická časť v závode LIAZ.


 
Termíny odberu krvi na rok 2019 Termíny odberu krvi na rok 2019.pdf (465 kB)

dnes je: 24.4.2019

meniny má: Juraj

Ste spokojní s prácou MsÚ?
 
 
28752

 
 
 
15020

 
webygroup
English version
Magyar verzió
ÚvodÚvodná stránka